Som rok a pol od rozvodu, dcéra v striedavej starostlivosti 7 rokov. S ex zažívam peklo, odkedy má novú partnerku viac ako rok robí peklo že života nielen mňa ale aj jeho rodičom a všetkým okolo. Ja som neustále v strese, všetko robím zle, keď urobím A je to zle, keď urobím B tak je to tiež zle… mala by som urobiť C. Keď nabudúce urobím C, je to tiež zle. Neustále mám strach, že mi malú bude chcieť vziať… alebo aspoň ma tým vystrašiť a znepríjemniť život. Náš rozvod prebehol v pokoji, vychádzali sme a dohovorili sa. Išli sme od seba po mojej nevere, kedy sám priznal svoj podiel viny (tým rozhodne neospravedlňujem, čo som urobila!!!).

Odkedy má novú partnerku, začal sa mi pomstiť. Čo by som aj chápala, ale keďže je sprostý a neurvalý aj na ďalších ľudí, asi to nebude len mnou.. neustále prehlasuje že za to čo som mu urobila môžem byť rada ako sa so mnou baví. Keď som ležala v nemocnici, písal SMS ako nie som schopná sa postarať o dieťa a otravujem tým jeho matku. Pritom dcéra bola u babičky (jeho matky) jeden deň. Jednoducho dáva mi dosť zabrať. Dcéra samozrejme cíti moje psychické rozpoloženie a tiež mi to neuľahčuje.

Navyše každý týždeň plače, že k otcovi nechce. Pár mesiacov mám priateľa, vie všetky okolnosti rozchodu s ex a je mi v tom oporou. Dcéra ho má rada, vychádza spolu. Je nám spolu dobre, ale je tu jedna vec, čo ma trochu varuje. Je dosť urážlivý. Je to typická komunikačná chyba, ja mu napríklad poviem že ma niečo mrzí, niečo mi je ľúto a on ale počuje že mu to vyčítam a urazí sa. A jednoducho mu nejde vysvetliť, že som tým ale nechcela povedať to čo on počul, ale niečo iné. A na mňa už je toho veľa.. nedávam ex, dcéra je tiež dosť náročná ustáť a ešte si musím dávať pozor čo poviem, pretože partner to potom inak pochopí. Išla som minulý týždeň už k psychologičke, od nového roka som schudla skoro 2kg, nejde mi jesť, mám hnačky. Je mi jasné, že je to stres.