S priateľom máme väčšinu času pohodový vzťah, ale raz za čas (väčšinou v podnapitom stave) mi vyčíta veci, čo nie sú pravda. Podsúva mi názory, ktoré ja nezastávam a je kvôli nim na mňa hnusný a nenechá si to vyhovoriť. Uvediem príklad: Plánujeme svadbu. Ja mám malú rodinu a len pár kamarátov, priateľ má obrovskú rodinu a veľa kamarátov. Chce, aby som svadbu organizovala len ja a on jednoducho príde. Povedala som, že by bolo fajn, keby sa tiež podieľal, pretože väčšina hostí bude z jeho strany a ja neviem, čo majú radi. On si to prebral tak, že som naštvaná, že tam bude mať viac ľudí a mám vraj napísať zoznam ľudí, ktorý si tam môže zobrať, keď teda väčšinu nemám rada a nechcem tam.

Alebo iný príklad: Mali sme ísť na ples, strážiť deti mala jeho matka. Nakoniec sme nezohnali lístky a nenašli inú akciu, na ktorú by šlo ísť, tak sme zostali doma s deťmi… On to vzal tak, že jeho matku neznášam a nechcem jej deti dávať a ona ma už kvôli tomu tiež vraj nemusí a deti nabudúce nepostráži (pritom s jeho matkou mám celkom dobrý vzťah, normálne vychádzame, jazdí za deťmi). Keď ho presviedčam o tom, že neviem, prečo na mňa kvôli tomu reve, keď to ani nie sú moje názory a vysvetľujem mu, ako som to myslela, tak sa mi vysmeje, že melu kraviny a v skutočnosti to je tak, ako hovorí on. Hádky sú čím ďalej častejšie a mňa to dosť mrzí, ale neviem čo s tým.

Akurát sa tým vnútorne trápim, neviem čo mám robiť, aby to už bolo lepšie a aby už bol konečne pokoj. Aby sme si sadli av pokoji sa porozprávali, to by som si najviac zo srdca priala. Lenže on si to jednoducho za žiadnu cenu ani omylom nenechá vysvetľovať, aj keď sa mu to snažím tisíckrát vysvetliť, že som to nemyslela tak, ako si myslí on. Má jednoducho svoju pravdu a to mi je veľmi ľúto. Stále k nemu niečo cítim, ale rozhodne to nie je ako predtým, keď bolo všetko v pohode.