Rozišla som sa s priateľom kvôli tomu, že klamal a písal si s inými ženami na internete. Včera som mu niesla jeho osobné veci a že sa porozprávame. A keď som sa ho pýtala, prečo si stále píše s inými dievčatami na nete tak odpovedal iba to, že je to jeho forma zábavy. Že to berie iba ako zábavu a polovica profilu sú rovnako fejk. A že si kvôli mne a tým mojim nervom vyšklbal polovicu vlasov. Takže vo mne sú opäť pocity ľútosti a pocity sa o neho jednoducho musím `postarať`.

Lenže ide o to, že keď teraz so mnou v byte nie je tak je mi oveľa lepšie. A úplne ho brať nechcem späť, pretože viem, že by aj tak si písal na internete ďalej a ja by som pri tom bola nahnevaná. Je mi oveľa lepšie teraz bez neho. Ale na druhú stranu mám stále nejaké výčitky a pocity ľútosti nad tým chlapom. Len kvôli tomu, že si sám vyšklbal vlasy. Neviem čo teraz ďalej mám robiť, ale ja mu aj hovorila, že mi vadí, že nekomunikujeme, nemáme žiadny sex a také tie veci okolo. A hlavne, že si píše s inými. Lenže ma príde, že buď mu to je jedno, alebo to ani chápať nechce. Stále mi príde „akoby“ to všetko otáčal na mňa, že ja za všetko môžem. Veľa kamarátov mi hovorí, že sme ako starý manželia čo sa večne hádajú.

Mňa je 26 a jemu 36. Ja by som chcela ešte žiť, lenže ma príde, že on je znudený životom. Nemá žiadne koníčky, záľuby, nikam nechodí, väčšinou iba sedí doma, alebo je na počítači a nič. A ja som oproti tomu úplne iná, mám jednoducho iné priority a celkovo ma príde, že premýšľam inak. A už ma zaujíma niečo iné. Chcela by som sa usadiť, mať rodinu, byť šťastná a nie len sedieť na zadku a nič nerobiť.. chcela by som jazdiť na rôzne výlety, lenže on ma ani nie je schopný vziať, neopýta sa ma, čo by som napríklad chcela alebo si priala.. a to ma najviac mrzí a je škoda že si všetko toto neuvedomuje…