Zelená politika, kedysi vnímaná ako okrajové hnutie zanietených ekológov, prešla za posledné desaťročia dramatickým vývojom. Jej korene siahajú do 70. rokov minulého storočia, keď sa environmentálne hnutia začali formovať ako reakcia na rastúce znečistenie, úbytok biodiverzity a obavy z klimatických zmien. Spočiatku boli tieto hnutia často prehliadané alebo vnímané ako príliš radikálne. Avšak s pribúdajúcimi dôkazmi o škodlivých účinkoch ľudskej činnosti na planétu sa začal ich vplyv zvyšovať. V 80. a 90. rokoch začali zelené strany vstupovať do národných parlamentov, najmä v Európe.

Nemecká strana Zelení sa stala jednou z prvých, ktorá získala významnejšie zastúpenie a ovplyvnila verejnú politiku. Tým sa otvorila cesta pre ďalšie zelené strany v Európe a po celom svete. Ich programy sa zameriavali nielen na ochranu životného prostredia, ale aj na sociálnu spravodlivosť, ľudské práva a hospodársku udržateľnosť. Začiatkom 21. storočia sa zelená politika stala neoddeliteľnou súčasťou verejného diskurzu. Klimatická kríza, ktorú zosilnili udalosti ako hurikány, požiare a záplavy, prinútila politikov a verejnosť brať ekologické otázky vážnejšie.

Výsledkom bolo začlenenie ekologických princípov do širších politických a hospodárskych stratégií. Parížska dohoda z roku 2015 je jedným z kľúčových medzníkov, kedy sa svetové spoločenstvo zaviazalo k zníženiu emisií skleníkových plynov a prechodu na obnoviteľné zdroje energie. V súčasnosti je zelená politika viac než len o ochrane prírody. Predstavuje komplexný prístup k udržateľnému rozvoju, kde sa environmentálne ciele prepájajú s ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Podpora obnoviteľných zdrojov energie, udržateľná doprava, znižovanie odpadu a ochrana biodiverzity sú dnes kľúčové témy, ktoré získavajú stále väčšiu podporu verejnosti aj politikov. Napriek tomu, že zelená politika čelí mnohým výzvam, jej význam neustále rastie.